sobota 2. decembra 2017

Večerné rituály s Avon*

Krásny víkend prajem :) Mnohí z nás tieto voľné dni venujú oddychu a rozmaznávaniu sa. Netreba sa však zanedbávať ani počas pracovných dní. Preto sa dnes s vami podelím o moje tipy z oblasti kozmetiky, ktoré rada používam takmer každý večer.


streda 15. novembra 2017

Zbohom make up*

Vždy ma veľmi bavilo robiť si vo svojich veciach pravidelný poriadok a triediť ich. Sem tam niečo vyhodiť, predať, alebo darovať. Bola som na seba pyšná, že nevlastním veľké množstvo vecí, pretože v puberte som si toho nahromadila až príliš. Odkedy sme sa naposledy presťahovali, zistila som, že som sa mýlila. Sama som nechápala kde sa všetky tie veci vzali a sľúbila som si, že pri ďalšom sťahovaní, ktoré plánujeme, chcem mať minimálne o polovicu menej. Dodnes ľutujem zopár impulzívnych vyhadzovaní a preto som sa na to rozhodla ísť tentokrát pomaly.

Najjednoduchšou oblasťou pre triedenie je pre mňa rozhodne makeup a kozmetika. Po toľkých rokoch neustáleho testovania viem posúdiť čo mi sedí a čo nie. A najmä čo využijem. Užila som si dlhé obdobie kedy som vlastnila toľko makeupu, že sa mi nezmestil ani do troch hlbokých šuplíkov. Sen takmer každého mladého dievčaťa. Postupne som však zisťovala, že je toho tak veľa, že nech robím čokoľvek, nikdy nenájdem to, čo hľadám. Vtedy som si uvedomila, že preplnené priestory ma stresujú. Konkrétne priestory v ktorých bývam. Bol to pre mňa jasný signál. Ani zďaleka nenakupujem ako kedysi, keď som bola schopná byť každý víkend v nákupnom centre. Dnes ich tolerujem iba pri príležitosti nevyhnutných nákupov veci, ktoré NAOZAJ potrebujem. (Výnimkou sú knihy, zápisníky a úložné boxy. Ale psssst :D)


A na fotkách už máte možnosť vidieť stav pred a po triedení. Vytriedené kúsky si ešte prehrabala sestra a to, čo mi po jej nájazde zostalo, odkladám na maximálne šesť mesiacov. Ak si ani dovtedy nespomeniem na jediný produkt, ktorý by som chcela využiť, tak im dám zbohom navždy. Nanešťastie je všetko používané, tak to okrem rodiny nemôžem nikam inam posunúť. Aby som zabránila opätovnému plytvaniu, už niekoľko mesiacov nakupujem výhradne iba produkty, ktoré sa mi míňajú a viem, že ich chcem použivať aj naďalej. Preto môj bežný nákup makeupu vyzerá opakovane takto - tekutá očná linka, špirála, balzam na pery. Nič viac, nič menej a vyhovuje mi to. Už teraz sa neviem dočkať do čoho sa pustím ďalej. 

štvrtok 24. augusta 2017

Symbolika*

Krásny deň prajem :) Prostredie v ktorom žijeme a trávime čas nás ovplyvňuje niekedy viac ako sme si schopní pripustiť. Radi sa obklopujeme peknými doplnkami, nábytkom a celkovo týmto nehmotným veciam venujeme príliš veľa pozornosti. Veď si len predstavte ako zariaďujete svoje prvé vlastné bývanie. My, ženy, sme schopné venovať výberu aj obyčajných dverových kľučiek celé hodiny...

1
Okrem Dubrovnika sme tento rok opäť navštívili aj Split. Nádherné staré mesto je mojim obľúbeným miestom na potulovanie sa a po vzore z minulého roka, som si aj tento raz odniesla z Diokleciánovho paláca jednoduchý náramok z korálov. Minulé leto som si kúpila biely. Tento rok mama kúpila hneď päť červených náramkov a rozdala ich ženám z našej rodiny. 

Existujú však aj veci, ku ktorým dokonca prechovávame city. Nostalgické city, ktoré nás tešia a stačí jeden obyčajný pohľad a hneď sa cítime šťastnejšie. Takéto poklady mám aj ja a ukrývam ich v malej plechovej dózičke a akosi automaticky k nej chodím, otváram ju a kochám sa pohľadom na jej obsah. A nejde o žiadne vzácnosti. Ich finančná hodnota je častokrát úplne zanedbateľná, ale hodnota, ktorú majú pre mňa je nevyčísliteľná. Pre niekoho pokazená kľúčenka, pre mňa prívesok, ktorý som pri sebe neustále nosila a pripomína mi moju najlepšiu kamarátku, ktorá mala rovnaký a všetky tie fantastické zážitky, spoločné večerné seansy... Medailón, ktorý mi babka kúpila v kostole. Je strieborný, vydrží mi navždy a tak dlho ho aj plánujem nosiť. Pripomína mi ju a aj to, ako ma vždy chystala do kostola, ako som mala vždy oblečené šaty, svetrík a biele ponožky s volánikmi. Sedela som vedľa nej v lavici a ona bola taká pyšná, že som tam s ňou. Keď som bola staršia, sedela som s kamarátkami o niekoľko lavíc pred ňou a keď som sa na ňu otočila, vždy sa na mňa usmiala. Ako som jej bola pomáhať upratovať kostol a mohla som si prezrieť každý jeho kút. Ako som v ten deň stratila prsteň, ktorý mi zapadol do štrbiny v lavici. Zrejme tam je dodnes a raz ho pôjdem pohľadať. Ak sa mám raz vydať, tak určite práve tam.

2
Symbolika vlastnenia rovnakej veci rôznymi ľuďmi je pre mňa prisilná, možno až magická a preto som šťastná z kvietku, ktorý zakúpila mama sebe, mne aj sestre. Som príliš divná, keď si ulietavam na takýchto maličkostiach ?

Moja nostalgická dózička taktiež ukrýva aj prívesok Disney psíka zo 101 Dalmantíncov, ktorý mi kúpila druhá babička, ktorá už však, bohužiaľ, nie je medzi nami. Pripomína mi všetko. To, ako som u nej trávila letné prázdniny. Ako som tam spoznala dvoch chlapcov v mojom veku a ako sme ako krpci sedeli na lávke nad potokom a sledovali tie najfarebnejšie vážky. Vyliezali na stromy, vďaka ktorým som si potrhala všetko oblečenie a polepila ho miazgou z nich. Ako sa pod nami, tromi osemročnými krpcami, zlomil konár a spadli sme priamo do žihľavy. Ako mi babka počas cesty do obchodu sľúbila, že si spolu pozrieme blízke malé letisko a už to nikdy nestihla.

3
Priateľ si zrejme zapamätal ako som básnila o tom, že by som rada zaplnila svoj náramok príveskami, ktoré si kúpim priamo na cestách/dovolenkách a tak mi zadovážil tohto nádherného morského koníka z vyššie spomínaného Splitu.

Takýchto malých pokladov vlastním veľa a bude ich ešte viac. Pretože sa snažím vždy nájsť niečo, čo symbolizuje pocity, ktoré práve prežívam a chcem si ich uchovať aj v inej podobe ako tej digitálnej. S priateľom napríklad už dlho plánujeme spísanie zoznamu vecí, ktoré chceme urobiť a miest, ktoré chceme navštíviť. Za každý splnený bod pribudne do scrapbooku fotka a maličký suvenír. Pokojne aj vysušený kvet, ktorý sme našli na danom mieste. Len si to predstavte. Veci, ktoré sú pre nás zbytočné, ale o niekoľko rokov budú vzácnosťami a pripomienkou pocitov, ktoré sme vtedy prežívali.

4
So sestrou sme už dávnejšie objavili lásku k rôznym pinom a odznakom. Ideálne pripnutých na jeansovej bunde či batohu. Preto som nám kúpila dvoch krásnych jednorožcov, ktorý sa od seba odlišujú iba farbou hrivy. Sú dokonalým stelesnením nášho detstva a všetkého čo sme dokázali vymyslieť.

Aby článok nebol len o minulosti, k článku som pripojila aj fotky aktuálnych prírastkov do mojej nostalgickej zbierky. Máte aj vy veci, ktoré si ukrývate špeciálne za účelom spomínania ?

utorok 22. augusta 2017

Dubrovnik*

Aj tento rok sme stihli rodinnú dovolenku v Chorvátsku. Stávka na istotu, keďže v dnešnej dobe cestovanie hraničí s hazardovaním so životom. Voľno sme si naplno užili a ja konečne nesplývam so stenou :) V rámci nášho pobytu sme si spravili aj výlet do Dubrovnika. Do mesta, ktoré pozná snáď každý fanúšik Game of Thrones. Vzhľadom na to, že takmer každý druhý obchod obsahoval licencovaný merchandise, musela som sa veľmi držať a nevstúpiť do žiadneho z nich. Taktiež tu neustále tu prebiehajú prehliadky miest, kde sa seriál natáčal. Stará časť mesta je nádherná a rozhodne vám ju odporúčam vidieť. Najmä z hradieb vďaka ktorým som zistila, že mám zrejme strach z výšok. Nie je vám všetko jedno, keď vás od pádu z útesu chráni múrik siahajúci ledva po kolená. Mesto ťaží z turizmu o čom jasne svedčia aj ceny. Prechádzka po hradbách je spoplatnená a zaplatíte si za ňu niečo vyše dvadsať eur. Malý obedík, žiadne viac chodové menu, vás pre rodinu vyjde bez problémov sedemdesiat eur. Na malé dvesto mililitrove nápoje/vodu si pripravte šesť eur. V prípade, že prídete najedení a budete mať vlastnú vodu, tak nebudete mať problém. Odhliadnuc od cien nie je Dubrovniku čo vytknúť. Strávite tu celý deň a aj tak sa vám nepodarí pobehať všetko. Nádherné miesto so svojou vlastnou atmosférou.


1